Zuzana Kovačič Hanzelová zavádza a klame

Nerád používam silné slová, ale opakované, vedomé a zámerné šírenie nepravdivých informácií napriek viacnásobným upozorneniam sa nedá nazvať inak ako hrubá lož. Ako politický analytik som nad nimi mávol rukou, ako kandidát na prezidenta republiky musím brániť svoju česť proti cielenému špineniu svojej osoby.

 

Odchádzajúca redaktorka RTVS Zuzana Kovačič Hanzelová poskytla 1. júna 2018 najčítanejšiemu slovenskému denníku Nový Čas rozhovor, v ktorom ma opakovane obviňuje, že som pred tromi rokmi falšoval podpisy pod petíciou za založenie politického hnutia Solidarita – Ekológia – Nenásilie (SEN). Už niekoľkokrát som uvádzal tieto výmysly na pravú mieru, pritom je to úplne jednoduché a novinárka musí vedieť, aká je skutočnosť. V prvom rade chcem zdôrazniť, že poškodenými sme boli MY. Keby sme falšovali podpisy, bol by to trestný čin a polícia by to tak musela vyhodnotiť. Po druhé, pri kontrole sa zistilo, že medzi podpismi sa nachádzali čísla SKARTOVANÝCH A UKRADNUTÝCH občianskych preukazov. Inteligentným čitateľom nemusím vysvetľovať, že nikto z nás nemá možnosť dostať sa k takejto databáze a že takéto zoznamy môže dodať len štátny orgán. Po tretie, ani ja, ani nikto z vtedajších členov petičného výboru nemal šancu byť na každom mieste a ustrážiť aktivistov pri zbere podpisov. Nie je možné zodpovedať a overovať si každý údaj – na to sú príslušní zamestnanci ministerstva vnútra. Každá jedna strana, zdôrazňujem, každá jedna strana či kandidát má pri zbieraní podpisov určité množstvo neplatných hlasov: buď tam chýbajú údaje alebo sú vymyslené. Nikto pri vyraďovaní takýchto hlasov neobviňuje prípravný výbor, že listiny sfalšoval. Našou chybou bolo, že pre krátkosť času sme nevyzbierali väčšiu rezervu. Pritom sme sami petičné hárky kontrolovali a vyradili asi tisíc podpisov, pri ktorých chýbali niektoré údaje alebo boli viditeľne písané jednou rukou. Ale je absurdné obviňovať kohokoľvek z nás z falšovania, keď sme takejto situácii – podstrčeniu falošných občianskych preukazov – nemali ako zabrániť.

 

Pani redaktorka to veľmi dobre vie. Inak by musela obviniť z falšovania ktorúkoľvek z politických strán alebo kandidátov vrátane prezidenta Kisku, lebo aj on mal množstvo neplatných podpisov. Je zvláštne, že Zuzana Kovačič Hanzelová argumentuje práve stanoviskom Kaliňákovho ministerstva vnútra, ktoré nikdy nepovažovala za dôveryhodný zdroj. Ako obyčajne, aj tentoraz však argumentuje zavádzajúco. Ministerstvo vnútra totiž nepovedalo, že som tie podpisy falšoval ja, ale že pri kontrole sa zistilo, že pri jednotlivých podpisoch boli uvedené skartované a ukradnuté občianske preukazy. To je dosť zásadný rozdiel. Dodnes som presvedčený, že založenie hnutia SEN bolo mocensky zastavené. Smer sa totiž neobáva politických oponentov typu Igor Matovič či Richard Sulík. Jediná vec, z ktorej mal vždy strach, je útok zľava – ktorý by odhalil, že tým, za čo sa táto strana vydáva, v skutočnosti nie je. A preto zrejme nie je náhoda, že rovnako ako v našom prípade dostala stopku aj menej medializovaná vznikajúca Socialistická strana bývalého vicepremiéra Jozefa Kalmana. Vláda nikdy nezastavila vznikajúce liberálne alebo konzervatívne strany, ktoré účinne trieštili pravicovú opozíciu, ale nepripustila autentickú ľavicovú konkurenciu.

 

Podčiarknuté sčítané: Zuzana Kovačič Hanzelová, ale aj Oľga Baková a ďalší vzbúrení redaktori iba zneužívajú moje meno ako alibi pre svoj odpor proti poskytovaniu priestoru iným názorom, proti objektivite, pluralite a vyváženosti, ktorá vyplýva vysielaniu RTVS zo zákona. O moju osobu už dávno nejde – ako kandidát na funkciu prezidenta republiky nemôžem celkom prirodzene vystupovať ako politický analytik. Ale oni odmietajú kohokoľvek, kto nezapadá do ich úzko ideologického videnia sveta. Neviem o tom, že by napríklad docent Škvrnda mal nejaké katastrofické scenáre, ktoré podľa Hanzelovej vraj už niekoľkokrát nevyšli – to je dlhodobé zavádzanie, pomocou ktorého sa z verejného priestoru vytláčajú všetka nepohodlné, ale legitímne názory. Podobne trápne je obviňovanie, že sa jeho meno objavuje v konšpiračných médiách. Vedia títo polovzdelanci povedať konkrétny odborný argument, ktorý nesedí? Lebo toto je kádrovanie ako v päťdesiatych rokoch. Redaktor tam nie je od toho, aby kádroval, aby posudzoval, či má niekto „správne“ názory. On má moderovať verejnú diskusiu, má realitu reflektovať, nie spoluvytvárať. Demokracia a sloboda prejavu strácajú význam, ak sa vzťahujú len na starostlivo vydezinfikované názory čoraz extrémnejších centristov. Manažment to mal riešiť už dávno. Zuzana Kovačič Hanzelová klamala aj pri interpretácii jej rozhovoru so šéfredaktorom. Tvrdila, že Vahram Chuguryan na ňu vytváral nátlak, aby počas vládnej krízy a masových demonštrácií oslovovala aj ľudí ako som ja. Viacerí redaktori RTVS, ktorí na tej porade boli (vrátane šéfredaktora), mi potvrdili, že to nie je pravda, že počas debaty niekoľkokrát zaznelo, že nejde o moju osobu, ale o princíp: novinár verejnoprávneho média nesmie nikoho bezdôvodne kádrovať a nálepkovať. Redaktorka Hanzelová dostala niekoľkokrát otázku, či si prečítala moje stanovisko k udalostiam s desiatimi bodmi návrhu riešenia situácie, ktoré zaujali verejnosť, a aby sa vyjadrila sa, čo jej na ňom prekáža, s čím má problém. Chuguryan povedal, že sú tam legitímne a rozumné nápady, ako vyriešiť krízu, prečítal ich a spýtal sa redaktorov, čo je na tom zlé. Všetci boli ticho. Na to redaktorka Hanzelová znovu spustila svoju obľúbenú pesničku, že som falšoval podpisy. Šéfredaktor ju upozornil, že som viackrát vysvetlil, že to nie je pravda. Hanzelová odpovedala, že má so mnou jednoducho problém a že ju nemôžu nútiť, aby ma oslovila. Chuguryan jej na to povedal, že ma v žiadnom prípade nepretláča, ani to robiť nebude, že sa nerozprávajú o oslovovaní konkrétnej osoby, ale o princípe – verejnoprávne médium nesmie dávať stopku odborníkom, ktorí majú iný názor ako je názor redaktorky. Nikdy nikomu neprikázal, aby ma oslovili a ja potvrdzujem, že o tomto spore som sa dozvedel až následne, keď sa moje meno stalo rozbuškou a jedným z podnetov, ktoré viedli k výzve vzbúrených redaktorov.

 

Toto je čistá pravda. Čitateľ si môže utvoriť názor, kto tu politizuje spravodajstvo RTVS. Nie je to len táto partička redaktorov vo výpovedi, ktorí nedokázali odísť zo zamestnania inak ako teatrálnym videom hrajúcim na city, ktorí si nedokázali riešiť spory na pracovisku interne, ale zaťažovali tým verejnosť. Je to napríklad aj prezident Kiska, ktorý sa do celej veci vložil brutálne jednostranným spôsobom. Nevypočul si stanovisko manažmentu RTVS, ale priamo a bez dôkazov ho obvinil z politického zasahovania. Jediný politik, ktorý zasahuje do práce verejnoprávneho média, je v tejto chvíli Andrej Kiska. A robí to absolútne neprijateľným spôsobom, ktorý sa tu naposledy objavil počas mečiarizmu. Prezident republiky si (opäť raz) osvojil jednostranný názor skupinky redaktorov a robí z neho zovšeobecňujúce závery. Takýto otvorený politický tlak na verejnoprávne médiá musí odsúdiť každý demokrat.

 

Ešte minulý rok, keď sa mnohí čitatelia sťažovali na zaujatosť redaktorky Kovačič Hanzelovej, som ju verejne bránil a oponoval mnohým rozhorčeným hlasom svojím vlastným presvedčením, že verejnoprávna televízia potrebuje aj takéto šťuky v rybníku, lebo by mala byť aj osobnostne pestrá a rôznorodá. Vtedy sa mi za to dokonca poďakovala. Dnes tvrdím, že som sa zmýlil a ľudia ako ona do RTVS nepatria. Nie preto, že má iné politické názory ako ja, ale preto, lebo jej neschopnosť pochopiť zásady plurality a objektivity v demokratickej verejnoprávnej žurnalistike hraničia s hrubou neprofesionalitou. Vôbec sa nečudujem, že niektorí zo vzbúrených redaktorov zamierili ihneď po odchode z RTVS do redakcie časopisu .týždeň, ktorý svoje pohŕdanie faktami demonštruje takmer v každom čísle, nielen v kauze Cervanová. Lebo tam v skutočnosti patria. Nech sa páči, každý má slobodné právo presedlať zo žurnalistických žánrov na fantasy. Ale nech svojou patologickou jednostrannosťou nedusia verejný priestor určený pre všetkých daňovníkov na Slovensku.