Zastavte vojny a riešte klimatickú zmenu!

Na Slovensku sa schyľuje k ďalšiemu ostrému kultúrnemu konfliktu, ktorý spôsobila pripravovaná Globálna dohoda o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii. A ako vždy, aj tentoraz je diskusia o ňom plná emócií, lží, zavádzania a chaosu, takže sa vôbec nečudujem, že sa v tom bežný človek stráca, nerozumie tomu alebo má dokonca strach. Hneď na úvod poviem svoje veľmi jasné stanovisko: myslím si, že Slovensko by túto dohodu nemalo podpísať. No nemalo by ju podpísať z úplne iných dôvodov, aké uvádzajú jej odporcovia.

 

Migračná kríza sa stáva pre Európu tým, čím sa pre Ameriku stal 11. september 2001. Je to v tejto chvíli už skutočne celoeurópska kríza. A nezvládame ju. Nezvládame ju politicky, ekonomicky, sociálne, kultúrne, ani filozoficky. Ženevský dohovor OSN o utečencoch z roku 1951 konfrontovaný migračnou krízou úplne zlyhal. No navrhovaná migračná zmluva OSN nie je riešením, ale súčasťou problému. Vo svojej podstate je nejasná, zmätočná a nebude fungovať. Nebude fungovať ako množstvo iných dokumentov, ktoré sa pripravujú neuvážene, len aby si niektorí ľudia v medzinárodných organizáciách mohli vykázať činnosť. Táto dohoda v skutočnosti nič nezmení. Ak by tu bola reálna nádej, že vyrieši migračnú krízu, malo by zmysel o nej rokovať, ale ak má iba rozhádať ľudí, vyvolať zbytočné spory a vniesť do spoločnosti ešte väčšie napätie, tak je zbytočná. Navyše, v tejto debate ešte nikto nepovedal, že v skutočnosti sa pripravujú dokumenty dva: Globálna dohoda o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii a Globálna dohoda o utečencoch. Dohoda o migrácii síce hovorí, že len utečenci majú nárok na osobitnú medzinárodnú ochranu, ale v samotnom texte tento princíp mnohokrát popiera alebo nedostatočne jasne vysvetľuje. Tým vnáša do diskusie zbytočné roztržky.

 

Už na začiatku svojej kampane som povedal, že si neželám na Slovensku zbytočné kultúrne vojny. Konzervatívne a liberálne orientovaní ľudia tu budú žiť vždy a mne záleží na tom, aby sa vzťahy medzi nimi zlepšovali, nie zhoršovali, aby sme sa navzájom lepšie chápali, tolerovali a vyzdvihovali to, čo nás spája. Táto dohoda nie je dobrá. Rieši následky, nie príčiny našich globálnych problémov. Predstavte si, že by začala horieť dedina a jej obyvatelia by sa namiesto snahy uhasiť požiar venovali debatám, kam pôjde Mara s Janom a čo im pribalíme do batôžka na cestu. Práve to sa teraz deje.

 

Od začiatku migračnej krízy upozorňujem na to, že hlavným problémom a spúšťačom celosvetového pohybu národov sú ničivé vojny, hrozivo postupujúca klimatická zmena a nespravodlivá globalizácia, ktorá sa prejavuje neochotou pustiť rozvojové štáty obchodovať na svetovom trhu s potravinami, vďaka čomu by sa mohli sami uživiť. Dnes to už uznávajú aj svetoví štátnici, ale nič s tým nerobia. Chápete? Vôbec nič. Na rozdiel od Ruska nevyvinuli západní politici najmenšiu iniciatívu, aby zastavili boje v Sýrii. Na rozdiel od Kostariky nerobí žiadna vláda na svete politiku, ktorá by udržala nárast globálnych teplôt pod dvoma stupňami priemerného oteplenia. Väčšina štátov, vrátane tých európskych, nás naďalej ženie do priepasti v záujme ziskov svojich priateľov z ekonomickej elity. Problémy, s ktorými sa stretávajú ľudia utekajúci z vojnou zničených oblastí, považujem za veľmi vážne a znepokojujúce. Veľmi si vážim prácu dobrovoľníkov, ktorí sa starajú o ľudí, ktorí potrebujú pomoc. Ale solidarita nie je sentiment. Tu musíme byť maximálne racionálni. Toto nie je bojové pole pre „slniečkárov“ a „temnôtkárov“, tu ide o holú existenciu ľudského rodu. Nikdy nedonútime politikov konať, ak im dovolíme, aby naďalej predávali zbrane bojujúcim stranám a podporovali ich konflikty; ak im dovolíme, aby naďalej ničili našu planétu a vyháňali tým milióny ľudí z ich domovov postihnutých katastrofálnym suchom, povodňami a neúrodou; ak im dovolíme, aby nepodnikli zásadné kroky na politickú, ekonomickú a environmentálnu stabilizáciu blízkeho zahraničia. Toto sa musí stať prioritou.

Na druhej strane sa neviem zmieriť s tým, že otvorené demokratické diskusie v čoraz väčšej miere nahrádzajú hysterické a štvavé kampane, ktoré často hraničia s nepríčetnosťou. V takejto atmosfére sa udomácňuje čoraz viac strach z nepríjemných právd a politici radšej volia jednoduchšiu cestu nadbiehania voličom, ktorým hovoria to, čo chcú počuť aj za cenu, že je to hrubá lož. Odmietam byť predavačom ilúzií. Veľa mojich fanúšikov ma dlhé roky číta a počúva práve preto, že si na mne cenia odvahu hovoriť pravdu za každých okolností, hoci aj proti všetkým. Ak si ju však ceníte vtedy, keď sa vám páči, musíte ju zniesť aj vtedy, keď sa vám nepáči. Nikdy sa neznížim k tomu, aby som získaval politické body na balamutení a strašení ľudí, a to aj za cenu, že budem nepopulárny. Musíte chcieť od politikov aj niečo viac ako potvrdenie vašich predstáv bez ohľadu na to, či sú mylné. Nesmie vám byť jedno, či to, čo chcete počuť, je aj naozaj pravda. Ak chce táto civilizácia mať nejakú budúcnosť, na rozdiele medzi pravdou a lžou musí záležať! A ja predpokladám, že ma nepodporujete preto, aby som vám milosrdne klamal.

 

Globálna dohoda o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii je v tejto fáze skôr zbytočná a nedomyslená ako škodlivá a nebezpečná. Nepredstavuje žiadnu katastrofu, nie je žiadnym sprisahaním, právne sa nedá vynútiť. Jej odporcovia neuveriteľným spôsobom zavádzajú až klamú, keď strašia ľudí vecami, ktoré v tej dohode vôbec nie sú. Medzinárodné zmluvy nemožno vykladať svojvoľne, takto paranoidne by sa potom dalo spochybniť úplne všetko, vrátane Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Naozaj vám stačí, aby vám hocijaký gauner narozprával čokoľvek a vy mu uveríte bez overenia pravdivosti informácií? Skutočne sú pre vás dôveryhodní ľudia, ktorí dokázateľne klamali, že nám sem 1. júla navezú tisíce černochov, doteraz sa za tie klamstvá neospravedlnili, ale ešte stále sa nájdu blázni, ktorí tvrdia, že len oni vám hovoria pravdu? Vy naozaj nechcete poznať skutočnosť, iba jej pološialenú ideologickú interpretáciu?

 

Medzi najväčšie lži odporcov zmluvy patrí bezpochyby fáma, že dohoda ustanovuje migráciu ako ľudské právo. Je to lož! V článku 4 sa otvorene píše, že utečenci a migranti majú nárok na rovnaké ľudské práva ako ostatní – cítite ten rozdiel? Ešte aj líder opozície Richard Sulík pri odmietnutí tohto dokumentu škandalózne zavádzal, keď strašil ľudí, že tento dokument „dáva migrantom rôzne práva, napríklad právo na zdravotnú starostlivosť“. Kde tento pán žije? Na Marse? Lebo inak by musel vedieť, že už v roku 1966 bol prijatý Medzinárodný dohovor o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorý všetkým ľuďom na Zemi zaručuje v článku 12 to, o čom si on myslí, že zavádza až migračný pakt pre utečencov. Ja viem, že predsedovi SaS nehovoria sociálne práva takmer nič, ale ony sú naozaj platné. Podobne sa dajú vyvracať aj ďalšie bludy o tom, že budeme musieť prijímať stovky, čo stovky, tisíce a milióny migrantov. Článok 15 zmluvy hovorí jasnou rečou: „Globálna dohoda opätovne potvrdzuje zvrchované právo štátov určiť si svoju národnú migračnú politiku a ich výsadné právo riadiť migráciu v rámci svojej jurisdikcie.“ Ak k tomu pridáme znenie článku 41 – „Globálnu dohodu budeme realizovať v rámci našich krajín… berúc do úvahy rozdielne národné skutočnosti, kapacity a úroveň rozvoja a rešpektujúc národné politiky a priority“ – tak snáď pochopíme, že čokoľvek my sami označíme za nelegálnu migráciu, bude podľa tohto dokumentu v poriadku. Dohoda totiž v rozpore s tým, čo šíria jej nepríčetní odporcovia, nijako neobmedzuje suverenitu štátov a striktne rozlišuje medzi legálnou a nelegálnou migráciou. Toto je naozaj bohapusté vytĺkanie politického kapitálu z neodôvodneného strachu neinformovaných ľudí. V čom je teda skutočný problém?

Hovoriť o tom, že Globálna dohoda o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii je právne nezáväzná, je veľmi nepoctivý argument. Ako som už uviedol, formálne sa naozaj nedá jej dodržiavanie právne vymáhať, ibaže text zmluvy sa len tak hemží politickými záväzkami. Ak sa v dokumente neustále opakuje – „zaväzujeme sa, že splníme ciele a záväzky uvedené v globálnej dohode“ – asi to tam nie je na okrasu. Pre vyspelý štát, ktorý si vie chrániť svoje záujmy, by ani toto nemuselo byť problém, ale my máme predsa reálnu skúsenosť s vymáhaním politických záväzkov. Najlepší príklad sú 2 percentá HDP na obranu. Je to politický, právne nevymáhateľný záväzok, ale kto okrem mňa nabral odvahu sa mu postaviť? Ktorý politik tento záväzok spochybnil? Každý jeden nás vydiera tým, že si musíme plniť svoje záväzky. Prečo by to práve v tomto prípade malo byť inak? Svedčí o tom aj argumentácia mimovládnych organizácií. Napríklad Adéla Jurečková z pobočky Človek v tiesni varovala českú vládu, že ak dohodu odmietne, „Česká republika preukáže, že nie je tímový hráč, na ktorého by sa dalo spoľahnúť.“ Iní strašili dokonca medzinárodnou izoláciou. Čiže opäť nátlak a vydieranie, ktorému by podľahli, ako to už u nás býva zvykom, politické elity i médiá.

Manipulátori na oboch stranách používajú tento dokument na to, aby zneužili dôverčivosť ľudí pre svoje podružné ciele. Bagatelizovať otázku tak ako to robí minister zahraničných vecí Lajčák alebo niektorí aktivisti, že „migrácia tu bola vždy“, je nepochopením toho, kam tento problém prerástol. Aj epidémie a záplavy tu boli vždy, to však neznamená, že sa nenaučíme problémy, ktoré nám spôsobujú, regulovať. Odporcovia dohody by zasa mali namiesto nenávistného štvania proti utečencom a migrantom ponúknuť reálne riešenia. Ja ich ponúkam. Nedám sa zatiahnuť do tejto hysterickej hádky, nebudem vo vleku tém, ktoré nie sú mojimi témami. Požadujem zastavenie vojen na Blízkom východe a v severnej Afrike, požadujem okamžité a radikálne riešenie klimatickej zmeny, požadujem otvorenie trhov pre rozvojové krajiny, požadujem investície do politickej a ekonomickej stability blízkeho zahraničia. To sú skutočné priority.

 

Zmena klímy je existenčná hrozba, je to najdôležitejšia výzva zo všetkých. Migrácia je len dôsledok týchto procesov. Neviem, kedy lídri pochopia, že riešením nie sú kvóty, migračné pakty a už vôbec nie ploty a múry, ale zastavenie vojen, politická a ekonomická stabilizácia blízkeho zahraničia, otvorenie trhov pre rozvojové krajiny, aby dokázali samy nasýtiť svojich obyvateľov a najmä urýchlené a radikálne adaptačné opatrenia na zmenu klímy. Všetko sa musí zmeniť. A musíme s tým začať hneď. Pred 17 rokmi som v knihe Rozprava o zjednotení ľudstva varoval, že Schengen nás nezachráni tak ako Limes Romanus nezachránili Rimanov pred nájazdami barbarov. Pretože keď chudobní ľudia nebudú mať čo stratiť pohnú sa na sever a nič ich nezastaví. Ten čas je tu. Hovorím o tom dlhodobo, politici s tým súhlasia, ale nikto nekoná. Zabávame verejnosť zástupnými problémami, politici medzi sebou súťažia, kto bude tvrdší k utečencom, ale ten hlavný problém sa nerieši. Neviem to pochopiť. Veď ak sa už všetci viac menej zhodneme, že zmena klímy je najvážnejší problém tejto planéty, ak chápeme, čo nás čaká v priebehu jednej generácie, tak by to malo plniť titulky denníkov, populisti by nemali strašiť ľudí migrantmi, ale ohrozením života na Zemi, mali by zasadať krízové štáby a robiť mimoriadne opatrenia ako vo vojne. Ale nerobí sa nič. Vôbec nič. Jediní, ktorí sa pripravujú, sú veľmi bohatí ľudia. Skupujú pôdu, stavajú si luxusné bunkre, v ktorých budú môcť nadchádzajúcu apokalypsu prežiť a nás tu nechávajú škriepiť sa o hlúpostiach. Desí ma to. A každého, kto má dosť informácií, by to malo desiť tiež.