Výchova ku kultúre mieru a nenásilia by sa mala stať súčasťou učebných osnov

Excelencie, magnificencie, spektability, vážení hostia, milé študentky a študenti!

 

Je pre mňa obrovskou poctou, že môžem prehovoriť na oslavách výročia narodenia muža, ktorý ovplyvnil moje myslenie tak ako len málokto. Dokonca, dovolím si tvrdiť, nielen myslenie, ale aj život. Mahátma Gándhí tvorí spolu s Levom Nikolajevičom Tolstým a Martinom Lutherom Kingom tzv. svätú trojicu filozofie nenásilia, ale najviac sa spája s týmto učením práve Gándhí. Nebol totiž len teoretikom, ale ako prvý dokázal úspešnosť nenásilnej cesty v politickej praxi – oslobodením Indie spod koloniálnej nadvlády britského impéria. Ako sa neskôr vyznal Martin Luther King: „Kristus mi dal ideu, Gándhí mi dal metódu.“ Aj preto si deň jeho narodenia pripomína celý svet ako Medzinárodný deň nenásilia.

 

Princíp nenásilia sa v západnej spoločnosti stále stretáva s pomerne veľkým nepochopením alebo zámernou dezinterpretáciou. Princíp nenásilia neznamená, že sa budete nečinne prizerať na to, ako vám pred očami vraždia vašich blízkych, že neurobíte nič, keď sa nepriateľ rozhodne vyhladiť váš národ z povrchu zemského. To je vulgarizácia celého sporu. Nenásilie sa za žiadnych okolností nesmie stať rúškom pre zbabelosť, rovnako sa však ani násilná obrana nemôže stať rúškom pre agresívnosť. Je jasné, že Gándhího metóda sa mohla rozvinúť vďaka relatívne liberálnemu prostrediu britského impéria, no v prostredí nacistickej ríše by Gándhí zmizol bez stopy ešte skôr, ako by stihlo jeho učenie zapustiť korene a nájsť prívržencov. Preto potrebujete aspoň formálne demokratické prostredie na to, aby ste mohli pôsobiť preventívne, vystúpiť zo začarovaného kruhu a zničiť inštitucionálne korene násilia.

 

Filozofia nenásilia vychádza z viery, že jediná cesta k čestnému životu vedie cez odolávanie pokušeniu. Pokušenie pramení zo straty kontroly nad vývojom vecí, nad vlastným správaním. Vytvára utrpenie, z ktorého sa rodí násilie a jeho dôsledkom nie je nič iné ako ďalšie násilie. Používanie násilia je vlastne prejavom vnútornej slabosti. Ako hovoril Gándhí, ak sa cítite ponížení urážlivým správaním iného človeka, dajte mu facku, aby ste obnovili svoju sebaúctu. Ale ak sa vo vašej duši nachádza mier, nemali by ste sa cítiť ponížení. Sebapoznanie, pokoj mysle a hlboká sebadôvera je znakom obrovskej morálnej prevahy. Nenásilie neznamená ustupovať zlu, ale nepodporovať ho. Ak chceme potlačiť zlo, musíme ho izolovať, nie živiť, musíme prerušiť tú nekonečnú kontinuitu násilia, ktoré v nás parazituje. Ľudstvo si nevytvára ideály, aby pri prvej možnej príležitosti vyvracalo ich zmysel, ale aby sa k nim neustále približovalo, aby bolo po celý čas svojej existencie na ceste k nedosiahnuteľnej dokonalosti.

 

Vedieť odporovať násiliu neznamená odstrániť jeho viditeľné dôsledky, ale zničiť jeho inštitucionálne korene. Mier nevytvoríme tak, že vojensky porazíme protivníka. Tým dosiahneme len prímerie, počas ktorého narastá nespokojnosť porazeného a chuť mstiť sa, ktorá vyústi do ďalšieho konfliktu. Musíme venovať väčšiu pozornosť štrukturálnemu násiliu. Typickým príkladom štrukturálneho násilia je spôsob uplatňovania ekonomickej globalizácie. Centralizácia rozhodovania vedie k rozpadu miestnych sociálnych štruktúr. Ľudia sa utiekajú k svojej etnickej identite, ktorá sa im javí ako jediný zdroj istoty. A keďže zdroj takejto neistoty je príliš ďaleko, aby ho mohli rozoznať a ovplyvniť, začnú sa so strachom pozerať na svojich susedov. Od strachu je potom už len krok k agresii. Iným príkladom je spôsob, akým sa postavili víťazné mocnosti za posledné storočie k porazeným. Kým po prvej svetovej vojne Nemecko vylúčili z medzinárodného spoločenstva a donútili ho vyvíjať sa v izolácii, v dôsledku čoho rástla frustrácia, pocit nespravodlivosti a nenávisť, ktorá vyústila až do nástupu nacizmu – po druhej svetovej vojne zničené Nemecko výraznou hospodárskou pomocou postavili na nohy, začlenili ho do integrujúcej sa Európy a dnes je z neho najstabilnejší štát na našom kontinente. Dnes podobný osud ako Nemecku po prvej svetovej vojne hrozí Rusku, ktoré po skončení studenej vojny západné veľmoci doslova a dopísmena rozkradli, ponížili a vytlačili na okraj. Zasiali tak nové kolo konfliktov, nenávisti a násilia.

 

Inštitucionalizované násilie bezprostredne súvisí s koncentráciou moci, ale aj s hodnotovým systémom spoločnosti. Skutočný boj dobra a zla sa neodohráva medzi jednotlivcami či národmi, ale vnútri nás samých. Nauč sa bojovať s protirečeniami, nie s protivníkmi. Nauč sa konať ako nezávislá zodpovedná osobnosť, nie ako zástupca nejakej organizácie. Nauč sa žiť s ľuďmi, za ktorých bojuješ, čím vybuduješ prirodzené základy sebavedomia a viery vo vytýčené ciele. Nauč sa formulovať spoločné záujmy rozdielnych ľudí a na tejto devíze rozvíjaj spoluprácu. Nauč sa čo najjasnejšie vyjadrovať svoje postoje, bez zatajovania a zaujatosti. Ale predovšetkým sa nauč odporovať zlu bez násilia.

Aj na Slovensku máme zaujímavú tradíciu nenásilia. Za prvého slovenského pacifistu a propagátora filozofie nenásilia považujem Michala Miloslava Hodžu. Tento vrcholný predstaviteľ štúrovského hnutia je v doterajšej historiografii neprávom obviňovaný zo zbabelosti, keďže počas štúrovského povstania pred 170 rokmi opustil dobrovoľníkov. Rozhnevaný Hurban ho chcel dať popraviť, ale Štúr mu pripomenul, že si nemôžu dovoliť popraviť autora ich politického programu Žiadosti slovenského národa. Faktom je, že Hodža bol veľmi citlivý človek, kňaz, ktorý bral desatoro, zdá sa, oveľa vážnejšie ako iný kňaz Hurban. Hodža pri pohľade na mŕtve a zohavené telá odhodil zbraň a po vypálení Starej Turej (čo by sa dnes kvalifikovalo ako vojnový zločin) stratil vieru v ideály povstalcov a opustil ich z presvedčenia, že cesta násilia vedie do slepej uličky. Ďalším významným propagátorom filozofie nenásilia bol osobný lekár Leva Nikolajeviča Tolstého Albert Škarvan, ktorý pod vplyvom myšlienok svojho veľkého učiteľa odmietol nastúpiť na vojenskú službu, za čo bol uväznený. Kňaz a filozof Ján Maliarik bol pri svojej vízii svetového štátu a večného mieru dokonca priamo ovplyvnený indickou filozofiou.

 

Aj hnutie roku 1968 sa vyznačovalo prvkami nenásilného odporu. Zlom však nastal až v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Gándhího osobnosť u nás najviac spopularizoval dnes už klasický film Richarda Attenburougha Gándhí s fenomenálnym Benom Kingsleym v hlavnej úlohe, ovenčený 11 Oscarmi. Krátko po úspechu filmu bola do slovenčiny preložená Gándhího autobiografia, v ktorej som ako tínedžer narazil na zmienku, že myslenie indického filozofa výrazne ovplyvnil Lev Nikolejevič Tolstoj. Pol roka pred Nežnou revolúciou som si za tému maturitnej práce z ruštiny vybral Tolstého filozofiu neprotivenia sa zlu násilím. Takmer som nezmaturoval. Ruštinárka mi do hodnotenia napísala, že túto buržoáznu úchylku už prekonala marxisticko-leninská filozofia. Zachránila ma až riaditeľka školy…

 

No a nesmieme zabudnúť na najnovšiu históriu. Prvým heslom Nežnej revolúcie napísanom na transparentne na čele sprievodu 17. novembra 1989 bolo: „Nechceme násilie.“ Odvtedy bolo toto heslo najviac skandované na námestiach. Ba čo viac, keď si chcel herec Stanislav Štepka na Námestí SNP v Bratislave zažartovať a masám, ktoré posielali komunistických papalášov k lopatám, odkázal „Nie k lopatám, ale lopatami na nich!“, stalo sa niečo zázračné. Stotisícový dav zašumel a bez akéhokoľvek pokynu, spontánne, začal skandovať: „Nechceme násilie!“ Zahanbený herec sa verejne ospravedlnil. Hodnota nenásilia bola v tých dňoch naozaj silná a nie náhodou si ho zvolila hlavná revolučná politická sila na Slovensku do svojho názvu – Verejnosť proti násiliu. Máme teda na čom stavať, máme čo rozvíjať.

 

Gándhí nám svojím vlastným životom odkázal, že princípom nenásilia sa treba učiť celý život. Som presvedčený, že výchova ku kultúre mieru a nenásilia by sa mala stať súčasťou učebných osnov. Takto to žiada aj medzinárodná mierová iniciatíva Zjednotení za mier, ktorá vyšla pred troma rokmi práve zo Slovenska. Bol by to náš najhmatateľnejší príspevok k Medzinárodnému dňu nenásilia.

 

(Príhovor na oslavách Medzinárodného dňa nenásilia v aule Ekonomickej univerzity v Bratislave, 2. októbra 2018)