Postoj Slovenska k zmluve o zákaze jadrových zbraní

Včera som vás informoval, že vláda mlčí o stanovisku Slovenska k medzinárodnej dohode o zákaze jadrových zbraní. Hoci oficiálne stanovisko naša diplomacia v médiách nevydala (novinári sa o neho ani nezaujímali), vďaka môjmu článku ma jeden čitateľ upozornil na hlboko ľudský list dvoch slovenských občanov, Gabriely Dolanskej a Jána Kováča, ktorí sa 1. júna tohto roku obrátili na prezidenta SR a predsedu vlády SR so žiadosťou, aby Slovenská republika vyjadrila tomuto dohovoru podporu. Apelovali na nich, že oficiálna podpora nášho štátu tejto zmluve môže inšpirovať aj ostatné nerozhodnuté krajiny a byť veľkým prínosom pre zachovanie našej planéty namiesto jej zničenia. Prezident Kiska nereagoval a z kancelárie premiéra prišla odpoveď, že Slovensko podporuje oficiálny cieľ medzinárodného spoločenstva – dosiahnutie sveta bez jadrových zbraní – ale na tomto procese musia participovať všetky krajiny. Zmluva o zákaze jadrových zbraní musí byť podľa tohto stanoviska až posledným krokom po tom, čo s ňou budú súhlasiť štáty, ktoré vlastnia nukleárne zbrane. A keďže s ňou nesúhlasili, konferencia v New Yorku podľa odpovede Úradu vlády SR rozdelila medzinárodné spoločenstvo. Preto Slovenská republika hlasovala proti nej a na konferencii sa nezúčastnila…

Bol by to smiešny alibizmus, keby situácia nebola taká vážna. Všimnite si najprv jednu vec. Napriek rôznym nekompetentným hlasom, ktoré obhajujú jadrové zbrane ako údajnú záruku bezpečnosti, všeobecný cieľ svetového spoločenstva platný od roku 1954 – úplné jadrové odzbrojenie – oficiálne nespochybňuje nikto. Tak v politických ako aj vedeckých kruhoch panuje zhoda podobná zhode o dôsledkoch klimatickej zmeny, že jadrové zbrane predstavujú pre budúcnosť ľudstva neúnosné riziko. Nikto nepoužíva vecné argumenty v prospech zachovania nukleárneho arzenálu. Hovoriť o tom, že konferencia v New Yorku rozdeľuje medzinárodné spoločenstvo, je nemiestny vtip, lebo aj za dohodu hlasovala drvivá väčšina členských krajín OSN (122 štátov) a podporu jej vyjadrilo 2500 renomovaných jadrových fyzikov, chemikov a prírodovedcov z celého sveta, myslím, že je úplne jasné, kto tu rozdeľuje planétu. Všetky tančeky okolo toho sú teda len prejavom pokryteckého alibizmu a politickej neochoty odstrániť tento druh zbraní hromadného ničenia. Namiesto toho sa jadrové veľmoci a ich spojenci vyhovárajú, že postupnými krokmi sa im darí znižovať arzenál týchto rakiet. Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI), ktorý je najprestížnejšou a najrešpektovanejšou organizáciou tohto druhu na svete, však v priebehu konferencie v New Yorku vydal tlačové vyhlásenie, podľa ktorého celkový počet nukleárnych zbraní síce klesá, no zároveň dochádza k zrýchľovaniu ich modernizácie a že prioritným cieľom štátov jadrového klubu nie je likvidácia, ale zdokonaľovanie účinku týchto hlavíc. SIPRI upozorňuje na rast výdavkov na jadrové zbrojenie ako aj na existenciu dlhodobých modernizačných programov vo všetkých deviatich štátoch, a na základe toho konštatuje, že veľmoci nepreukazujú žiadnu ochotu vzdať sa tohto druhu zbraní.

Máme k dispozícii však ešte jedno stanovisko slovenskej diplomacie, ktoré treba brať zrejme vážnejšie ako odpoveď na list dvoch občanov. Medzinárodná kampaň za zrušenie jadrových zbraní (ICAN, čo je koalícia 440 mimovládnych organizácii z viac ako 100 krajín sveta, ktorá monitoruje dianie v tejto oblasti) priniesla na svojej webovej stránke stručný výpočet pozícií všetkých členských štátov OSN k danej zmluve, pričom ich delí do troch kategórií: podporujúce, nepodporujúce a nejasné. Slovensko je zaradené do kategórie štátov, ktoré nepodporujú zmluvu, pričom v odôvodnení sa píše: „Slovensko hlasovalo proti rezolúcii Valného zhromaždenia OSN o začatí rokovaní o zmluve zakazujúcej jadrové zbrane. Tvrdí, že jadrové zbrane USA sú nevyhnutné pre jeho bezpečnosť a odmieta vyhlásiť, že jadrové zbrane by nikdy a za žiadnych okolností nemali byť použité.“ Toto stanovisko znie podľa môjho názoru desivo a nesvedčí malému štátu, ktorý by mal svoju bezpečnosť odvíjať od medzinárodného práva a mieru, nie od prítomnosti nukleárnych hlavíc. Je navyše zvláštne až znepokojujúce, prečo sa Slovensko odvoláva na americké jadrové zbrane, prečo nie na francúzske či britské, a čo môže táto formulácia do budúcnosti znamenať. Rovnako však treba upozorniť, že táto formulácia je navlas rovnaká ako postoj väčšiny členských krajín NATO. http://www.icanw.org/why-a-ban/positions/

Hlavné argumenty medzinárodnej kampane za zákaz jadrových zbraní sú úplne zrozumiteľné:

  • Humanitárne. Použitie jadrových zbraní by malo katastrofálne následky pre život. Ako sa píše v stanovisku Medzinárodného Červeného kríža z roku 2010: „Jadrové zbrane sú unikátne v ich ničivej sile a nevýslovnom ľudskom utrpení. Nie je možné mať kontrolu nad ich účinkami v priestore a čase, ako ani nad ich hrozbou pre životné prostredie, budúce generácie a prežitie ľudstva.“
  • Bezpečnostné. Jadrové zbrane predstavujú priamu hrozbu pre celé ľudstvo. Ohrozujú mier, vyvolávajú strach a zvyšujú nedôveru medzi národmi. Tieto nekonvenčné nástroje teroru nie sú užitočné ani z vojenského, ani zo strategického hľadiska a sú nepoužiteľné pre riešenie najdôležitejších hrozieb súčasnosti akými sú terorizmus, klimatická zmena, extrémna chudoba, preľudnenie a šírenie epidémií. Politika „jadrového odstrašovania“ nezvyšuje bezpečnosť, ale globálna neistota, pričom neustále rastie možnosť ich technologickej poruchy a riziko, že sa dostanú do rúk teroristom.
  • Environmentálne. Jadrové zbrane sú jediné zariadenia, ktoré majú schopnosť zničiť všetky komplexné formy života na Zemi. Použitie iba 0,1 percenta celosvetového nukleárneho arzenálu by spôsobilo zničujúci poľnohospodársky kolaps, hladomor a prudký pokles teplôt na planéte. Medzinárodná komisia pre nešírenie jadrových zbraní a odzbrojenie už v roku 2009 konštatovala, že použitie jadrových zbraní by malo z globálneho hľadiska rovnaké účinky aké klimatická zmena, no oveľa horšie z hľadiska ich bezprostredného vplyvu.
  • Ekonomické. Vojenské jadrové programy odčerpávajú obrovské prostriedky zo zdravotníctva, školstva, sociálnej a humanitárnej oblasti. Deväť štátov vyzbrojených jadrovými zbraňami spotrebujú ročne desiatky miliárd dolárov na modernizáciu svojho nukleárneho arzenálu. Finančné prostriedky, ktoré vyčleňujú na odzbrojenie, sú neporovnateľne nižšie. Je najvyšší čas presmerovať tok peňazí na uspokojovanie ľudských potrieb.

Ľuďom dobrej vôle netreba vysvetľovať, prečo sú jadrové zbrane pre budúcnosť ľudstva a celej planéty neprijateľné. Medzinárodné úsilie o ich odstránenie bude pokračovať aj naďalej.