Pán prezident, prestaňte robiť Slovensku hanbu a odstúpte!

Vážený pán prezident Kiska,

 

dnešný rozsudok okresného súdu v Poprade, ktorý uznal, že ste popradskému dôchodcovi a jeho 87-ročnej matke neoprávnene odcudzili pozemok, Vás zbavuje akéhokoľvek morálneho oprávnenia zastávať post hlavy štátu, o ktorom sa ešte aj dnes vyjadrujete, že ste mali pri jeho založení rozporuplné pocity. Nedokážem pochopiť, že človek, ktorý sa okázalo chvastá svojou charitatívnou činnosťou, sa súdi o ukradnutý pozemok, za ktorý zaplatil 1700 eur. Na rozdiel od vás nie som milionár, ale som presvedčený, že každý čestný človek v tejto krajine, ktorému by sa stalo niečo podobné, by tú sumu bez váhania vyložil na dlaň, aby sa vyhol potupnému súdnemu stíhaniu. Vy ste však nielen multimilionár, ale aj prezident republiky, ktorý Slovensko reprezentuje, ktorý by sa mal správať príkladne, ktorý by nemal dopustiť, aby sa majestát hlavy štátu stal predmetom špinenia, škandalizovania a vláčenia po súdoch. Necítili ste ani štipku hanby, keď ste dnes pred súdnym pojednávaním prostredníctvom svojho právneho zástupcu odmietli návrh na zmier? Nepočuli ste to pobúrené šomranie prítomného obecenstva, ktoré Vaše konanie označilo za „svinstvo“? Nemali ste žiadne výčitky svedomia, že Vy ako multimilionár ťaháte úrad prezidenta republiky do ponižujúceho sporu o niekoľko stoviek eur?

 

Pán prezident, ste to Vy, kto nesmierne rád moralizuje, ktorý pre nezvládnuté osobné delikty špiní našu vlasť úvahami o „mafiánskom štáte“, rozčuľujete sa nad „podvodmi s pozemkami“, no za jeden taký ste odmietli niesť osobnú zodpovednosť. Od Vás ma už nič neprekvapí, prekvapuje ma skôr, že ak Vami protežovaní prezidentskí kandidáti chcú pri výbere ústavných sudcov klásť dôraz na morálny profil kandidáta, sú si naozaj istí, že toto kritérium dokážete garantovať Vy? Práve Vy so svojimi daňovými a majetkovými podvodmi?

 

Vážený pán Kiska, ako občan a demokrat som pobúrený slovami sudcu Radačovského, ktorý na novinársku otázku odpovedal, že na Vašom mieste by sa odsťahoval do krajiny, kde sa cíti dobre, napríklad do USA či Izraela – lebo takéto slová sú neprijateľné nielen voči Vám, ale voči každému občanovi Slovenskej republiky. Ale nesnažte sa odviezť pozornosť od svojho deliktu. Vaše slová o tom, že sudca bol voči Vám zaujatý a že voči Vám šíri nenávisť, sú smiešne, pretože tento sudca Vám, naopak, pomohol. Zrejme vzhľadom na Vašu funkciu (alebo skôr úctu k úradu ako samotnej Vašej osobe), zvolil zmierlivejší záver a priznal Vám konanie v dobrej viere, voči čomu poškodená strana namietala. Šokovalo ma, že hoci ste v minulosti sľúbili, že budete rozhodnutie súdu rešpektovať, dnes ste sa vykrúcali, že zvážite odvolanie, lebo sudca bol podľa Vás zaujatý. Nech Vám ani nenapadne odvolávať sa voči tomuto rozsudku, lebo bol voči Vám milosrdný. Uvedomte si, že máte najvyššiu imunitu v tomto štáte, ktorá Vám zaručuje faktickú beztrestnosť, uvedomte si, že ste ako bohatý podnikateľ okradli obyčajného človeka a držali ste sa podvodne získaného pozemku zubami-nechtami, za čo by ste sa mali hanbiť a nie súdiť. O čo Vám vlastne ide? O spravodlivosť rozhodne nie, lebo tá pôda Vám nepatrí a ani ju nepotrebujete. Tak pre koho si ten pozemok chcete šetriť? Pre americkú armádu, ktorú ste sem chceli pozvať a vybudovať jej tu vojenskú základňu?

 

Vážený pán prezident, hoci som Vaším dôsledným oponentom, nikdy som nebol voči Vám osobný. Nikdy som Vám nenadával do úžerníkov, kriminálnikov, nikdy som Vás neurážal ako povedzme iní Vaši kritici či protikandidáti. Vaša zaujatosť voči oponentom bola často až komická, vyhýbali ste sa kontaktom s nimi, vyčiarkli ste ich z protokolárneho zoznamu pri štátnych udalostiach, ako napríklad predsedu Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, predsedu Matice slovenskej alebo mňa ako rektora vysokej školy. Áno, viem o tom. Aj o tom, ako ste kvôli mne zrušili návštevu Galanty, lebo na radnici ste sa mali stretnúť so mnou, ako ste unikali z recepcií, akonáhle ste ma vy alebo Vaši poradcovia zazreli atď. Zabávali sme sa na tom. Menej už na tom, že ste porušovali štátny protokol kvôli osobným animozitám. Ja voči Vám necítim nič osobné. Želám veľa zdravia a šťastia Vašej rodine, držím Vám palce pri podnikaní, ako bývalej hlave štátu Vám budem vzdávať náležitú úctu patriacu tomuto úradu tak ako v prípade ostatných bývalých prezidentov. Ale Vy ako prezident už nemáte tomuto štátu čo ponúknuť. Slovenskú spoločnosť rozdeľujete a budete ju rozdeľovať bez ohľadu na tento rozsudok. Majte v sebe teda aspoň kúsok cti, pretože ten najväčší štátnický čin, ktorým ešte môžete poslúžiť tejto republike a vrátiť jej Vami požadovanú slušnosť je okamžité odstúpenie z funkcie a verejné oľutovanie svojich činov. Ešte stále by ste tak mali šancu, aby si Vás niektorí oponenti aspoň trochu vážili.

 

S úctou

 

Eduard Chmelár