Odobrať prezidentovi právomoci je nesystémová a nebezpečná vec

Úvahy niektorých poslancov strán Smer-SD a OĽaNO, že prezident republiky by v prípade schválenia kandidátov na ústavných sudcov v parlamente ústavnou väčšinou mohol byť vylúčený z celého procesu ich vymenovania, sú nielen nesystémové, ale aj veľmi nebezpečné. Jednorazové účelové zásahy do ústavy považujem za prejav politického zlyhania. Namiesto toho, aby parlamentné strany hľadali riešenia v rámci platnej ústavy, ju neustále zneucťujú, ohýbajú a prispôsobujú momentálnym záujmom. Som presvedčený, že o zmene ústavy by sa neuvažovalo, keby medzi prezidentom a parlamentom, resp. vládou nevznikol konflikt. Meniť základný zákon štátu kvôli neschopnosti dohodnúť sa však nie je prejavom štátnického uvažovania, ale politickej nezrelosti.

 

Rád by som upozornil, že pred hrozbou ústavnej krízy, o ktorej sa dnes všade hovorí, som varoval už pred rokom, konkrétne 1. októbra 2017 v relácii RTVS O päť minút dvanásť. Musím zdôrazniť, že za celú situáciu je zodpovedný predovšetkým prezident Andrej Kiska. Čitateľ by mal vedieť, že v doterajšej histórii vymenovania ústavných sudcov sa postupovalo vždy tak, že všetky strany tohto procesu sa vopred dohodli. Vláda brala do úvahy názor prezidenta Schustera i prezidenta Gašparoviča, ktorý mal svoju váhu, v kuloároch sa všetko vyjednalo tak, že boli napokon zvolení kandidáti koalície, opozície i hlavy štátu. O Andrejovi Kiskovi však informovaní ľudia vedia, že sa s ním dohodnúť nedá a najmä – že dohody nedodržiava. Za takýchto okolností chápem obavu zákonodarcov, že prezident opäť poruší ústavu i ústne dohody, vymenuje len opozičných zástupcov a ostatných odmietne. Je to dokonca ešte pravdepodobnejšie ako pred rokom, pretože Andrej Kiska už iba zneužíva funkciu prezidenta na politickú kampaň pre svoju pripravovanú stranu. No to nemôže viesť k takému vážnemu zásahu do ústavy, ktorá zúži výber ústavných sudcov z dvoch zložiek moci v štáte na jednu, ktorá odníme prezidentovi významnú časť z jeho okyptených právomocí. Nielenže by to odstránilo formálnu garanciu, že voľba sudcov nebude jednostranná, ale zároveň by to znamenalo postupnú demontáž významu funkcie hlavy štátu.

 

Na takéto správanie vládnej väčšiny mám svoje vysvetlenie. Domnievam sa, že tu existuje tichý súhlas s názorom, ktorý prezentujem nahlas a verejne len ja sám, že priama voľba prezidenta je cudzorodým prvkom v súčasnom ústavnom systéme a bez posilnených kompetencií nemá zmysel. Väčšina politikov, s ktorými som sa rozprával, by bola najradšej, keby sa voľba prezidenta republiky vrátila do parlamentu a keby funkcia hlavy štátu mala iba ceremoniálny charakter. Uvedomujú si totiž, že až priamou voľbou získali niektoré právomoci prezidenta podobu reálnych mocenských oprávnení. A tomuto chcú v maximálnej možnej miere zabrániť. Ale keďže väčšina občanov chce voliť svojho prezidenta sama, vysloviť to nahlas považujú za politickú samovraždu. A tak sa rozhodli síce formálne ponechať priamu voľbu hlavy štátu, no postupne mu okresávať kompetencie natoľko, že nebudú mať zmysel. Považujem to za ústavne zvrátené. Preto som jediný kandidát, ktorý volá po určitých úpravách právomocí v zmysle posilneného práva veta, práva navrhovať zákony či spresnenia, kedy prezident môže a kedy musí niekoho vymenovať.

 

Som proti tomu, aby sme pre jedného vierolomného politika špinili základný zákon štátu. Namiesto odobrania právomocí navrhujem sprísniť pravidlá vymenovania ústavných sudcov. Ústava Slovenskej republiky by sa mohla v tomto prípade upraviť tak, aby bol prezident SR povinný vymenovať sudcov Ústavného súdu SR do troch mesiacov odo dňa ich zvolenia za kandidátov na ústavných sudcov. V prípade, že to neurobí by mal parlament právo sám zvoliť sudcov Ústavného súdu SR. Stále však zastávam názor, že najlepším a právne najčistejším spôsobom by bolo pripraviť, prediskutovať a schváliť v referende novú ústavu Slovenskej republiky. V každom prípade som presvedčený, že hlava štátu ako strážca ústavnosti by si mala ústavu ctiť, dodržiavať ju a v zmysle rozhodnutia ústavného súdu všetkých sudcov riadne vymenovať. Ak to urobiť nechce, bolo by od neho čestné, aby sa vzdal funkcie.