Neklamať, nekradnúť a nezradiť svoj ľud

 

Víťazstvo „tropického mesiáša“ (ako mu zlomyseľne hovoria jeho neprajníci pre typický patetický prejav) Lópeza Obradora v mexických prezidentských voľbách, ale aj charizmatickej socialistky Alexandrie Ocasio-Cortez v newyorských demokratických primárkach ukazuje to, čo líder britských labouristov Jeremy Corbyn stručne okomentoval slovami: „Dá sa to.“ Áno, dá sa robiť autentická ľavicová politika bez toho, aby ste podľahli vábeniu neoliberálnej elity, ale aj bez toho, aby ste sa spreneverili svojim ideálom kolaboráciou s konzervatívnymi a nacionalistickými úchylkami. Dá sa byť vlastencom bez šovinizmu a rasizmu, dá sa zdieľať občianske slobody, a pritom ich nepopierať, ale prekonávať. Kríza posledného desaťročia zasiahla najviac ľavicu, jej heslá o sociálnom štáte boli zoči-voči ich praktickej politike v zajatí neoliberalizmu na smiech aj ľavicovým voličom a sociálno-demokratickým dogmám verí čoraz menej ľudí. Občania vystrašení terorizmom, migráciou a zhoršujúcimi sa životnými podmienkami sa stali ľahkým sústom autokratických demagógov, ktorí nepozorovane oživujú v spoločnosti fašistickú mentalitu. Niektorí teoretici začali bezradne krčiť plecami, že v tejto atmosfére je ľavica prakticky nevoliteľná. A predsa sa našlo východisko.

 

López Obrador, Alexandria Ocasio-Cortez, Jeremy Corbyn, Bernie Sanders a ďalší ukazujú, že ľudí možno oslovovať aj bez toho, aby ste ich kŕmili skazenými konzervatívnymi receptami po záruke a oživovali pri tom nacionalistických zombíkov. Namiesto zástupných emotívnych tém, ktoré sú voličom podávané ako morfium, radikálne obrátili pozornosť na problémy, ktoré občanov skutočne denno-denne trápia. Víťazstvo socialistky Alexandrie Ocasio-Cortez prijal svet ako senzáciu, lenže ona sa na scéne neobjavila ako blesk z čistého neba, ale ako výsledok dlhodobej práce demokratických socialistov, ktorí sa zviditeľnili podporou Bernieho Sandersa v amerických prezidentských voľbách. Odvtedy sa ich počet vo vnútri Demokratickej strany zdesaťnásobil a nie je vylúčené, že ich organizácia Americkí demokratickí socialisti (DSA) sa môže stať v budúcnosti samostatnou politickou stranou. Alexandria si získala voličov svojou odvahou a otvorenosťou. Zviditeľnila sa ako aktivistka za bezpečnú pitnú vodu a proti výstavbe ropovodu v Severnej Dakote, presadzuje bezplatné zdravotníctvo a školstvo, definíciu bývania ako ľudského práva, reformu financovania politických kampaní, demilitarizáciu polície, obmedzenie strelných zbraní, zatvorenie súkromných väzníc, stopercentný prechod k obnoviteľným zdrojom energie, podporu žien a dôchodcov. Alexandria tak predstavuje čerstvý vietor nielen pre tých, ktorí nechcú voliť republikánov, ale aj pre tých, ktorí nie sú spokojní s umiernenými demokratmi. „Tí, ktorí nepijú našu vodu, nedýchajú náš vzduch a nemajú deti v našich školách, nás nemôžu reprezentovať,“ vyhlásila na ich adresu. Popri svojich prioritách sa však nebojí otvorene hovoriť o svojom hispánskom pôvode, priznala, že je bisexuálka a hrdo sa hlási k tomu, že pochádza z najchudobnejšej časti, z Bronxu. „Je čas na politickú revolúciu!“ vykríkla na úvod svojej kampane.

 

To López Obrador nie je až taký revolučný ako ona. Vytrvalý socialista sa stal mexickým prezidentom až na tretí pokus a hoci ho vystrašené mocenské elity osočujú, že je to druhý Hugo Chávez, je to, prirodzene, hlúposť. Obrador sa politickým štýlom ponáša skôr na bývalého uruguajského prezidenta, „najchudobnejšiu hlavu štátu na svete“, Josého Mujicu. Aj on žije skromne v malom byte v odľahlej štvrti (a ako povedal, do prezidentského paláca sa nemieni presťahovať), jazdí verejnou dopravou, chce sebe a vysokým štátnym funkcionárom výrazne znížiť platy a jednoduchých ľudí si získal prísľubom spravodlivejšieho rozdeľovania ekonomického zisku a bojom proti systémovej korupcii veľkých strán a „mocenskej mafie“ (ako volá vplyvných podnikateľov). „Chcem vládnuť pre dobro všetkých a na prvom mieste pre dobro chudobných,“ vyhlasoval počas kampane a po svojom zvolení k tomu dodal: „budem sa držať troch hlavných princípov: neklamať, nekradnúť a nezrádzať svoj ľud.“

 

Demokratickí socialisti sú na vzostupe. Predstavu, že najprv treba riešiť problémy s migrantmi a menšinami označujú za podvod, lebo všetky problémy majú svoje sociálne a ekonomické korene. Nasýťte ľudí, zvýšte kvalitu ich života a uvidíte, ako sa zmení atmosféra v spoločnosti – to je odkaz nastupujúcej generácie radikálnych socialistov. Najvyšší čas robiť takú politiku aj na Slovensku.