Mýty a lži o našich bezpečnostných potrebách a záväzkoch

Európe hrozí vážne nebezpečenstvo. Pokiaľ sa nespamätá a nezačne chrániť vlastné záujmy, Spojené štáty s Ruskom si ju roztrhajú na kusy. Preto treba konečne položiť zásadnú otázku, dokedy budú lídri EÚ rozhádaní ako kohúti na smetisku skláňať hlavu pred Donaldom Trumpom ako pred gangstrom, ktorý od nich žiada výpalné.

 

V predvečer historického summitu prezidentov USA a Ruska to Donald Trump v rozhovore pre CBS Evening News povedal úplne jasne. Na otázku, kto je teraz jeho najväčší globálny nepriateľ, odpovedal: „Myslím si, že Európska únia je nepriateľ vzhľadom na to, čo nám robia v obchode. Nemysleli by ste si to o Európskej únii, ale Európska únia je nepriateľ.“ Za nepriateľa označil aj Rusko a Čínu, ale tento výrok zjemnil s tým, že „to neznamená, že sú zlí, neznamená to nič“. Predseda Európskej rady Donald Tusk na to zareagoval okamžite na Twitteri, ale z jeho vyjadrenia sa zdá, akoby nič nepochopili. „Amerika a EÚ sú najlepší priatelia,“ napísal, akoby sa práve vrátil z Marsu, akoby bol na nejakom inom summite NATO, akoby nevidel začínajúce prejavy obchodnej vojny medzi USA a Európou, na ktorú sme pripravení najmenej zo všetkých svetových hráčov. Je dôležité z tohto blúznenia sa čo najskôr zobudiť a začať zachraňovať vlastné záujmy, lebo nám hrozí, že zostaneme úplne osamotení uprostred dramaticky sa prehlbujúcej politickej, ekonomickej a bezpečnostnej neistoty.

 

Summit NATO sa v skutočnosti skončil pre európskych členov totálnym fiaskom. Trumpovi sa podarilo Európu ešte výraznejšie rozdeliť. Ostro kritizoval Nemecko. Španielsko, Belgicko a Nórsko za ich neochotu podrobiť sa jeho ultimátu na navýšenie zbrojenia – naopak pochválil tých, ktorí kupujú americké zbrane (medzi inými aj Slovensko). Kritizoval projekt Nord Stream 2, pretože chce donútiť Nemecko, aby kupovalo drahší americký bridlicový plyn a zrieklo sa zisku z lacnejšieho ruského plynu, pričom v tejto otázke získal na svoju stranu nielen poľského, ale aj slovenského prezidenta.

A výsledok? Európa poslušne zrazila podpätky a sľúbila Donaldovi Trumpovi, že tie 2 percentá HDP na vojenské výdavky nakoniec dodá. Ako som už veľakrát vysvetlil, nie je to nič iné ako absurdné výpalné. Z niekoľkých dôvodov.

  • Výdavky na obranu európskych členských štátov NATO už tento rok presiahnu 239 miliárd dolárov – čo je štvornásobok sumy, ktorú dáva na zbrojenie Rusko (61 miliárd). Ak by vojenské výdavky krajín Severoatlantickej aliancie vzrástli na požadované 2 percentá HDP, znamenalo by to podľa výpočtov Štokholmského inštitútu pre výskum mieru zvýšenie o 66 miliárd dolárov, teda o 26 %. Čiže len toto navýšenie je väčšie ako celý vojenský rozpočet Ruskej federácie. Zdôvodňovať zvyšovanie zbrojenia ruskou hrozbou je proste očividný nezmysel, nehovoriac o tom, že Rusko tento rok znižovalo vojenský rozpočet o 20 %. Európa nedáva na obranu málo, to je propagandistická lož a mýtus.
  • Trumpovo tvrdenie, že USA financujú európsku obranu, lebo platia až 70 percent vojenských výdavkov NATO, je krajne zavádzajúce. Z celkového vojenského rozpočtu Spojených štátov vo výške 603 miliárd dolárov dostane Európa podľa údajov britského Medzinárodného inštitútu strategických štúdií len 5,5 %. V konkrétnych číslach to predstavuje sumu 36 miliárd dolárov určenú prevažne pre vlastné jednotky v Európe. Nie sú to však len vojaci nachádzajúci sa na území Európskej únie, pretože najväčšia americká vojenská základňa v Európe je v Kosove (podľa odhadov na nej slúži viac ako 8 000 osôb), ktoré nie je členom NATO. Vojenské výdavky USA pre Áziu a Tichomorie sú dnes oveľa vyššie ako investície do Európy, a to platí aj o počte vojakov.
  • Požiadavka zvýšiť vojenské výdavky na 2 percentá HDP nie je ani naším medzinárodnoprávnym záväzkom, ani nevyhnutnosťou vyplývajúcou z našich bezpečnostných potrieb, ale iba a len výsledkom hrubého nátlaku Spojených štátov. Severoatlantická zmluva neobsahuje žiadny konkrétny záväzok tohto druhu a všetko ostatné (vyhlásenie lídrov na summite NATO vo Walese roku 2014) je len politická deklarácia. Ten, kto túto deklaráciu označuje za „záväzok“, hrubo zavádza a šíri propagandu, pretože každá garnitúra, ktorá vzíde z demokratických volieb, má právo stanoviť si v rozpočte vlastné priority podľa potrieb svojej krajiny tak, ako to už dnes urobili niektoré vlády členských štátov. Inými slovami, dohoda o 2 percentách nie je pre nás právne záväzná.
  • Veľkosť vojenských výdavkov by mala byť stanovená podľa konkrétnych potrieb našej armády, ktoré sa odvíjajú tak od zadefinovania rizík a hrozieb pre bezpečnosť Slovenskej republiky, ako aj od presne stanovených úloh. Žiadna takáto oficiálna analýza neexistuje. Máme k dispozícii len analýzu generálmajora vo výslužbe Pavla Gavlasa (bývalého riaditeľa Vojenského obranného spravodajstva ČSFR a bývalého riaditeľa Inštitútu strategických štúdií Ministerstva obrany Českej republiky), ktorý prišiel k záveru, že 2 % HDP na obranu – de facto na budovanie expedičných jednotiek – je príliš veľa. A to už ani nehovoriac o najnovšej požiadavke Donalda Trumpa, aby európski členovia platili 4 percentá – podľa nemeckej tlačovej agentúry DPA to myslel americký prezident úplne vážne a na summite NATO dokonca pohrozil vystúpením USA z aliancie v prípade nesplnenia tejto požiadavky. Šokujúce je, že náš prezident takéto nehorázne vydieranie neodmietol, ale pri krátkom rozhovore s Donaldom Trumpom povedal, že si to vyžaduje čas.
  • Hoci je viac ako pravdepodobné, že Trumpova nová požiadavka zvýšenia výdavkov až na 4 percentá je len taktickým a propagandistickým manévrom, aby sa európskym spojencom nezdali 2 percentá až také privysoké, ale nič to nemení na to, že aj táto suma je premrštená a nemá nič spoločné s našou bezpečnosťou. Je to len o obchode so zbraňami. Väčšinu týchto peňazí neminieme na reálne potreby našej bezpečnosti, ale len na samoúčelný nákup zbraní. Jeden z najväčších odborníkov na medzinárodné vzťahy v strednej Európe profesor Oskar Krejčí si dokonca myslí, že vyvolanie protestov proti Ficovej vláde bolo spôsobené práve jeho neochotou napĺňať tieto armádne kontrakty. Je síce pravda, že akonáhle novovymenovaný premiér Peter Pellegrini na militaristickej konferencii GLOBSEC v prítomnosti amerického veľvyslanca, vojenských plánovačov, generálov a zbrojárskych lobistov poslušne zložil „pioniersky sľub“, že jeho vláda vyčlení na zbrojenie 2,5 miliardy eur, odpor fakticky utíchol, ale v tejto chvíli sú to len špekulácie bez dôkazov. S istotou môžeme povedať len to, že požiadavka vyčleniť 2 percentá HDP na obranu nie je výsledkom strategických úvah a analýz našich bezpečnostných potrieb, ale len záležitosťou zbrojárskeho biznisu.

 

Európska únia by mala tento nátlak okamžite odmietnuť a začať robiť seriózne prípravy na samostatnú obrannú, zahraničnú a ekonomickú politiku. Čím skôr európski lídri pochopia, že NATO je mŕtvy projekt a náš obchod nemôže byť jednostranne závislý na USA, tým lepšie. Prestaňme naše bezpečnostné záujmy stotožňovať so záujmami zbrojárskych lobistov, zadefinujme si, čo sú to záujmy Európskej únie a začnime odvíjať naše úlohy od potrieb našich vlastných občanov. To, čo tu dnes prebieha, už dávno nie je európska integrácia, ale integrácia okolo Nemecka. V porovnaní s tým, čo vidíme napríklad v Číne, Európa nemá vlastné rozvojové programy. Ešte neupadáme, ale už nebezpečne stagnujeme. Vráťme sa k pôvodnej myšlienke zjednotenej Európy ako k mierovej iniciatíve, ako k inšpirujúcemu projektu, ktorý znižuje význam vojenstva a vytvára najstabilnejšie demokratické, sociálne a environmentálne prostredie na svete. V opačnom prípade bude USA a Rusko rozhodovať opäť o nás bez nás.