Komediálna verzia Hry o tróny

Priatelia, nalejme si čistého vína a povedzme si otvorene to, o čom sa v zákulisí šepká už dlhé mesiace. Každý z trojice Andrej Kiska – Andrej Danko – Miroslav Lajčák v boji o moc a vlastnú kariéru brutálne zavádza verejnosť. Každý z nich uvažuje alebo v určitom momente uvažoval o tom, že vstúpi do zápasu o prezidentské kreslo. Každý z nich nehovorí pravdu o svojich ambíciách. Samozrejme, táto hra sa v každom momente mení, vstupuje do nej veľa faktorov a to, čo platilo včera, nemusí platiť dnes a už vôbec nie zajtra. Ale nie je pravda, že nikto z nich o tom neuvažuje. O úvahách prezidenta Kisku viem minimálne od leta z úst jedného z exprezidentov, ktorý ma na to upozorňoval. Miroslav Lajčák chcel (veľmi chcel – napriek tomu, že neustále hovorí, že vždy sa chcel venovať len zahraničnej politike) kandidovať už pred piatimi rokmi, vtedy sa mu však do cesty postavil Robert Fico. Tentoraz sa uvažovalo o tom, že sa zinscenuje roztržka medzi ním a Smerom, že ho vyzvú osobnosti a on bude kandidovať ako nezávislý. Lenže tieto plány sú už neaktuálne. No a Andrej Danko? Ten síce vraví, že ho všetci presviedčajú, aby kandidoval, iba on nechce, pravdou je však pravý opak – on veľmi chce a ostatní nechcú. Navyše, Robert Fico v nekončiacom sa seriáli o zverejnení mena kandidáta Smeru (najprv to malo byť v lete, potom celkom určite v septembri, potom v októbri, potom po komunálnych voľbách, potom na sneme 8. decembra a dnes povedal, že to bude začiatkom februára) predvádza na prvý pohľad bezradnosť, pri ktorej sa potenciálni nominanti vyťahujú ako zajace z klobúka (Peter Pellegrini, Monika Beňová, Richard Raši, Miroslav Lajčák a najnovšie už aj Robert Kaliňák) – v skutočnosti však hrá o čas. Vie, že svojmu kandidátovi musí čo najviac skrátiť kampaň, aby sa nestal terčom útokov, preto to musí byť niekto maximálne známy. S podobnými motívmi kalkulujú aj Andrej Kiska a Andrej Danko s tým, že kandidatúra šéfa parlamentu môže byť vnímaná ako konflikt záujmov, keď ten istý človek, ktorý kontroluje hárky, splnené podmienky kandidátov a vypisuje termín, bude zároveň kandidovať. Preto ju bude zrejme ohlasovať ako posledný, aby mu jeho protikandidáti nemohli vyčítať tento zjavný rozpor.

 

Toto je čistá fraška a títo páni si z nás robia verejne bláznov. Minimálne jeden z týchto pánov kandidovať určite bude, pričom navzájom kalkujú a špekulujú: ak pôjde Lajčák, nepôjde Kiska – ak pôjde Danko, nepôjde Lajčák – ak pôjde Kiska, nepôjde Lajčák… Danko veľmi chce kandidovať, nechce však za súpera Miroslava Lajčáka, preto ho vyprovokoval k demisii, ktorú labilný Lajčák skutočne podal. Nikdy ju však nemyslel vážne a očakával, že ho začnú prehovárať. Lenže nič také sa nestalo a ani sa stať nemohlo, lebo ústava nepustí. Kiska pochopil, že jeho politický projekt skolaboval a usiluje sa vrátiť do hry opätovnou kandidatúrou, ktorú môže oprieť o to, že Danko je karikatúrou vrcholného predstaviteľa štátu. Nevadí, že si všetci nakadia do úst, oni s tým nemajú najmenšie problémy, najmä ak si opäť požičajú Zemanovo (v skutočnosti však Churchillovo) heslo – len idiot nemení svoje názory. Tým si dokážu ospravedlniť akýkoľvek názorový premet. A keďže potrebujú dostať naspäť na svoju stoličku aj Lajčáka, vymyslia hru, ktorá v dejinách našej ústavnosti nemá obdobu. Kiska sa v utorok postavil pred novinárov a oznámil, že svoje rozhodnutie oznámi až po zasadnutí vlády v stredu. V stredu zasa oznámil, že sa rozhodol premýšľať (sic!). Robert Fico dnes povedal, že očakáva ministrovo vyhlásenie, že chce zostať vo funkcii. A Miroslav Lajčák oznámil, že rešpektuje rozhodnutie prezidenta republiky…

 

To, čo nám títo páni predvádzajú, je tragikomická verzia Hry o tróny. Sme svedkami zákulisných manipulácií, kabinetných intríg, ktoré nemajú s demokraciou nič spoločné. Chcem ich z tohto miesta vyzvať, aby si prestali robiť dobrý deň z voličov. Páni, pozbierajte konečne odvahu, vstúpte poctivo do volebného ringu a bojujte o dôveru voličov priamo, otvorene, bez zahmlievania a politických hier. Nesprávajte sa ako zbabelci, vezmite na seba to riziko a zachovajte sa konečne čestne a zodpovedne. Tento štát, jeho ústava a symboly nie sú vaše hračky. Nemôžete vytvárať nové ústavné pravidlá demisie uprostred hry alebo ich dokonca len začať amatérsky študovať.

 

Najmä Ústava Slovenskej republiky je (po koľký raz už?) zneucťovaná, akoby to bol toaletný papier. Základný zákon štátu sa vytváral s predpokladom, že ho budú používať právne a politicky gramotní občania, že jeho výklad bude jasný a každému zrozumiteľný. Presviedčame sa však zasa a znova, že to tak nie je, že ústave nerozumejú ani najvyšší ústavní činitelia, že nevedia ani domýšľať dôsledky svojich činov, že sú bezradní takmer zakaždým, keď stoja pred nejakým problémom. To všetko posilňuje a potvrdzuje moje dlhoročné presvedčenie, že tento štát potrebuje novú ústavu, v ktorej budú všetky vzťahy vyjasnené, jednoznačné a všeobecne zrozumiteľné. Potrebujeme čo najskôr odštartovať odbornú i laickú verejnú diskusiu, ktorá bude zavŕšená referendom o novom základnom zákone štátu, ktorý založí druhú republiku. Ak mi dáte svoju dôveru vo voľbách, som pripravený ako prezident republiky okamžite otvoriť túto otázku a moderovať diskusiu o nej. Inak sa budeme po každej takejto kauze hlbšie a hlbšie ponárať do ústavnej krízy.